Československý transplantační kongres

Organizace kongresu

4. československý transplantační kongres
13.-15.9.2012

Organizace kongresu

1. československý transplantační kongres
16.-18.11.2006, Brno

  • Konferenční abstrakta

    2. československý transplantační kongres
    10.-12.9.2008, Starý Smokovec

  • Konferenční abstrakta

    3. československý transplantační kongres
    16.-18.9.2010




  • Konferenční abstrakta 2008

    Abstrakta přednášek – sekce lékařů

    CHONDROCYTY V KOMBINÁCII S KOLAGÉN-HYALURÓNOVOU MEMBRÁNOU A FIBRÍNOVÝM LEPIDLOM PRE LIEČBU CHONDRÁLNYCH DEFEKTOV KRÁLIKOV

    1D. Harvanová, 1J. Rosocha, 1D. Bačenková, 2D. Bakoš, 3R. Švihla, 33G. Vaško, 4S. Horňák, 4V. Ledecký
    1Združená tkanivová banka LF UPJŠ a FNLP Košice, SR, 2Katedra plastov a kaučuku FCHPT STU, Bratislava, SR, 3Klinika ortopédie a traumatológie pohybového ústrojenstva LFUPJŠ a FNLP Košice, SR, 4Klinika malých zvierat, Ústav veterinárneho lekárstva, Košice, SR
    • Združená tkanivová banka LFUPJŠ a FNLP Košice Tr. SNP 1 040 66 Košice, Slovenská republika

    Pri monolayerovej in vitro kultivácii chondrocytov dochádza k strate fenotypu po ich dlhodobej kultivácii a opakovanom pasážovaní. Prirodzenejšie prostredie pre chondrocyty predstavujú trojrozmerné kultivačné systémy v ktorých je možná dlhodobá kultivácia s potenciálom udržania chondrocytárneho fenotypu. V našej štúdii sme ako nosič pre trojrozmernú kultiváciu zvolili komerčné fibrínové lepidlo Beriplast© a kolagén-hyalurónovú membránu, ktorá bola pre naše experimenty poskytnutá Fakultou chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave. Obsah sodnej soli kyseliny hyalurónovej (HYA) v membráne je veľmi dôležitý faktor, pretože HYA je prirodzenou súčasťou extracelulárnej matrice chondria a okrem výživnej funkcie zohráva dôležitú úlohu aj pri formovaní priestorovej štruktúry kolagénových a nekolagénových vlákien a ich priamej interakcii s chondrocytmi. Cieľom práce bolo vytvorenie trojrozmerného bunkového implantátu do chondrálneho defektu králikov bez použitia krycej membrány (periostu), sledovanie rozdielov pri použití autológnych a alogénnych chondrocytov a potvrdenie zachovania chondrocytárneho fenotypu.
    V experimente sme použili 15 jedincov králika domáceho, ktorých sme rozdelili do piatich skupín podľa spôsobu ošetrenia arteficiálneho chondrálneho defektu. Odobratú chrupku (1-2 mm3) sme enzymaticky natrávili kolagenázou II. Chondrocyty sme kultivovali vin vitro podmienkach približne 3 týždne. Potom sme ich nasadili na kolagén-hyalurónovú membránu. Kultivácia v trojrozmernom systéme trvala cca. 1 mesiac. Pripravený bunkový chondrálny implantát v kombinácii s fibrínovým lepidlom, ktoré umožnilo lepšie uchytenie a fixáciu sme aplikovali do miesta arteficiálneho chondrálneho defektu. Po 3, 6 a 12 tich mesiacoch aplikácie sme histologicky vyhodnotili úspešnosť reparácie a zachovanie chondrocytárneho fenotypu.
    Výhodou kolagén-hyalurónovej membrány bola pomerne dobrá manipulácia. Membrána nevykazovala žiadne toxické účinky na chondrocyty počas kultivácie, ani po implantácii do chondrálneho defektu králikov. Pri použití autológnych chondrocytov boli výsledky reparácie defetku jednoznačne lepšie, preukázalo sa to najmä väčším počtom kompletne reparovaných defektov, ale aj väčším počet buniek v ložisku regenerácie. Histologické nálezy, farbenie králičou protilátkou antikolagén II, safranínom O potvrdilo zachovávanie chondrocytárneho fenotypu v kolagén-hyalurónovej membráne.
    Prežívanie buniek pri zachovaní fenotypu chondrocytov a formovanie hyalínnej chrupke podobného tkaniva aj po 12 mesiacoch je dobrým predpokladom pri liečbe hlbokých a rozsiahlejších chondrálnych defektov.

    Zpět