Československý transplantační kongres
 |
|
1. československý transplantační kongres 2. československý transplantační kongres |
Konferenční abstrakta 2008
Abstrakta přednášek – sekce lékařů
VPLYV POLYMORFIZMU ANGIOTENZINOGÉN (AGT) M235T GENOTYPU A INZERČNÉHO/ DELEČNÉHO POLYMORFIZMU PRE ANGIOTENZÍN KONVERTUJÚCI ENZÝM (ACE) NA METABOLIZMUS GLUKÓZY U PACIENTOV PO TRANSPLANTÁCII OBLIČKY
1B. Grandtnerová, 2M. Križanová
1Transplantačné centrum MFN, Martin, 2Ústav molekulárnej biológie, SAV Bratislava
• Transplantačné centrum MFN, Kollárova 2, Martin
Renín-angiotenzínový systém (RAS) je aktivovaný u pacientov s meta-bolickým syndrómom a inzulínovou rezistenciou. Určité genotypy sú spojené s vyššou aktivitou RAS. D allela (delécia intrónu 16 ACE) je spojená s vyššími plazmatickými hladinami ACE, podobne T allela (zámena methionínu za threonín na pozícii 235) AGT génu koreluje so zvýšením plazmatickej koncentrácie AGT. Cieľom práce je zhodnotiť frekvenciu I/D polymorfizmu ACE génu a AGT M235T genotypu a jeho vplyv na metabolizmus glukózy u pacientov po transplantácii obličky.
Vyhodnotili sme lekárske záznamy 53 dospelých kaukazoidných pacientov v období 4 mesiacov – 4 rokov po transplantácii. Imunosupresia pozostávala z CsA (n =10), Tac (n = 39) alebo Rapa (n = 4). Všetci pacienti dostávali myfofenolát mofetilu alebo mykofenolát sodný a 10 mg Prednisonu. Vyhodnocované skupiny sa nelíšili v počte akútnych rejekčných epizód a liečbe metylprednisolonom. Génové polymorfizmy boli stanovované pomocou PCR-RFLP.
Frekvencie II: ID: DD genotypu ACE boli 34%: 36%: 30% afrekvencie TT: TM: MM genotypu AGT 26%: 47%: 27%. Najvyššia zaznamenaná hodnota glykémie nalačno bola signifikantne vyššia u TT homozygotných jedincov v porovnaní s MM genotypom (8.62 ± 0.78 vs 6.62 ± 0.31 mmol/l, p < 0.05), rozdiely medzi I/I vs D/D neboli štatisticky významné (8.31 ± 0.65 vs 7.2 ± 0.43 mmol/l, p= 0.15). Najvyššia hodnota HbA1c bola signifikantne vyššia u nosičov aspoň jednej T allely v porovnaní s MM genotypom (7.67 ± 0.27 vs 6.94 ± 0.26 %, p < 0.05), rozdiely medzi I/I vs D/D neboli signifikantné (7,4 ± 0,2 vs 7,3 ± 0,3 %). Rozdiely vo výskyte potransplantačného diabetu neumožňovala malá početnosť súboru vyhodnotiť.
Naše výsledky nasvedčujú, že RAS polymorfizmus ovplyvňuje metabolizmus glukózy po transplantácii obličky. Nosičstvo minimálne jednej T alely (M235T AGT) bolo spojené so zvýšením glykémie nalačno aHbA1c počas sledovaného obdobia. Pokiaľ by boli naše výsledky potvrdené na väčšom súbore, prospektívna genotypizácia RAS na čakacej listine by mohla napomôcť ďalšej individualizácii potransplantačnej imunosupresie s prihliadnutím na metabolizmus glukózy.