Československý transplantační kongres

Organizace kongresu

4. československý transplantační kongres
13.-15.9.2012

Organizace kongresu

1. československý transplantační kongres
16.-18.11.2006, Brno

  • Konferenční abstrakta

    2. československý transplantační kongres
    10.-12.9.2008, Starý Smokovec

  • Konferenční abstrakta

    3. československý transplantační kongres
    16.-18.9.2010




  • Konferenční abstrakta 2008

    Abstrakta přednášek – sekce lékařů

    VPLYV POLYMORFIZMU ANGIOTENZINOGÉN (AGT) M235T GENOTYPU A INZERČNÉHO/ DELEČNÉHO POLYMORFIZMU PRE ANGIOTENZÍN KONVERTUJÚCI ENZÝM (ACE) NA METABOLIZMUS GLUKÓZY U PACIENTOV PO TRANSPLANTÁCII OBLIČKY

    1B. Grandtnerová, 2M. Križanová
    1Transplantačné centrum MFN, Martin, 2Ústav molekulárnej biológie, SAV Bratislava
    • Transplantačné centrum MFN, Kollárova 2, Martin

    Renín-angiotenzínový systém (RAS) je aktivovaný u pacientov s meta-bolickým syndrómom a inzulínovou rezistenciou. Určité genotypy sú spojené s vyššou aktivitou RAS. D allela (delécia intrónu 16 ACE) je spojená s vyššími plazmatickými hladinami ACE, podobne T allela (zámena methionínu za threonín na pozícii 235) AGT génu koreluje so zvýšením plazmatickej koncentrácie AGT. Cieľom práce je zhodnotiť frekvenciu I/D polymorfizmu ACE génu a AGT M235T genotypu a jeho vplyv na metabolizmus glukózy u pacientov po transplantácii obličky.
    Vyhodnotili sme lekárske záznamy 53 dospelých kaukazoidných pacientov v období 4 mesiacov – 4 rokov po transplantácii. Imunosupresia pozostávala z CsA (n =10), Tac (n = 39) alebo Rapa (n = 4). Všetci pacienti dostávali myfofenolát mofetilu alebo mykofenolát sodný a 10 mg Prednisonu. Vyhodnocované skupiny sa nelíšili v počte akútnych rejekčných epizód a liečbe metylprednisolonom. Génové polymorfizmy boli stanovované pomocou PCR-RFLP.
    Frekvencie II: ID: DD genotypu ACE boli 34%: 36%: 30% afrekvencie TT: TM: MM genotypu AGT 26%: 47%: 27%. Najvyššia zaznamenaná hodnota glykémie nalačno bola signifikantne vyššia u TT homozygotných jedincov v porovnaní s MM genotypom (8.62 ± 0.78 vs 6.62 ± 0.31 mmol/l, p < 0.05), rozdiely medzi I/I vs D/D neboli štatisticky významné (8.31 ± 0.65 vs 7.2 ± 0.43 mmol/l, p= 0.15). Najvyššia hodnota HbA1c bola signifikantne vyššia u nosičov aspoň jednej T allely v porovnaní s MM genotypom (7.67 ± 0.27 vs 6.94 ± 0.26 %, p < 0.05), rozdiely medzi I/I vs D/D neboli signifikantné (7,4 ± 0,2 vs 7,3 ± 0,3 %). Rozdiely vo výskyte potransplantačného diabetu neumožňovala malá početnosť súboru vyhodnotiť.
    Naše výsledky nasvedčujú, že RAS polymorfizmus ovplyvňuje metabolizmus glukózy po transplantácii obličky. Nosičstvo minimálne jednej T alely (M235T AGT) bolo spojené so zvýšením glykémie nalačno aHbA1c počas sledovaného obdobia. Pokiaľ by boli naše výsledky potvrdené na väčšom súbore, prospektívna genotypizácia RAS na čakacej listine by mohla napomôcť ďalšej individualizácii potransplantačnej imunosupresie s prihliadnutím na metabolizmus glukózy.

    Zpět