Československý transplantační kongres
 |
|
1. československý transplantační kongres 2. československý transplantační kongres |
Konferenční abstrakta 2008
Abstrakta posterů – sekce lékařů
NEIMUNOLOGICKÉ FAKTORY DARCU A FUNKCIA OBLIčKY PO TRANSPLANTÁCII
1Ľ. Beňa, 1J. Rosenberger, 2I. Žežula, 1P. Závacký
1Transplantačné centrum, Fakultná nemocnica L. Pasteura Košice, 2Katedra matematiky, Prírodovedecká fakulta Univerzity P. J. Šafárika
• Transplantačné oddelenie FNLP Tr. SNP 1 04066 Košice
Analýza vplyvu veku darcu, pridružených ochorení darcu súvisiacich s vekom, faktorov spojených so smrťou mozgu, manažmentom darcu, perfúziou a prezervačnými faktormi na funkciu obličky po transplantácii. Posúdenie možností modifikácie ovplyvniteľných neimunologických faktorov s cieľom ovplyvniť funkciu obličky po transplantácii.
Analyzovali sme 279 po sebe nasledujúcich párov darca-príjemca transplantovaných v našom centre v rokoch 1995-2005. Dáta boli štatisticky vyhodnocované ordinálnou regresiou, nástup funkcie obličky (IGF – okamžitý nástup, SGF – pomalý nástup, DGF – oneskorený nástup, PNF – primárna afunkcia) bol závislá premenná. Nezávislé premenné boli nasledovné: CIT – doba studenej ischémie, WIT II – manipulačný čas, typ prezervačného roztoku, vek darcu, vekový rozdiel medzi darcom a príjemcom, pohlavie darcu, prítomnosť akceptovateľných rozšírených kritérií darcu, diagnóza vedúca k smrti mozgu a manažment darcu. Na strane príjemcu boli hodnotené nasledovné premenné: diuréza v prvých 8 hodinách po transplantácii, podávanie dopamínu, blokátorov kalciových kanálov a furosemidu.
V 46% prípadov po transplantácii obličky bola prítomná IGF alebo SGF, v 42% bola v dôsledku DGF potrebná prechodná eliminačná liečba a v 12% sme registrovali PNF. PNF sa častejšie vyskytovala v prvých rokoch sledovaného obdobia (16% v 1995-1997 oproti 11% v 2003-2005, bez štatistickej významnosti). Priemerný vek darcu bol 37,46 r. (5-70 r.), 75,99% darcov bolo mužského pohlavia, priemerná CIT bola 17h24m (5h00m – 30h40m), priemerný WIT II bol 41m (15m – 1h35m), v 52,19% procedúr bol použitý ako prezervačný roztok UW alebo HTK, v 26,16% všetkých prípadov bol darca o viac ako o 5 rokov starší od príjemcu, v 13,98% všetkých prípadov bola transplantovaná oblička od darcu ženského pohlavia príjemcovi mužského pohlavia. Na strane príjemcu bola v 66,08% prítomná okamžite po transplantácii diuréza, v 19,04% prípadov bol aplikovaný dopamín (preferenčne v dôsledku hypotenzie), v 29,04% prípadov blokátory kalciových kanálov (preferenčne v dôsledku hypertenzie) a v 77,77% prípadov bol aplikovaný furosemid (preferenčne kvôli nižším hodinovým porciám moču pri adekvátnej hydratácii).
Multivariantnou analýzou nebola zistená korelácia medzi vekom darcu a nástupom funkcie obličky po transplantácii, aj keď vo vekovej skupine darcov nad 50 rokov bola prítomná štatisticky nevýznamná vyššia prevalencia DGF v porovnaní s IGF/SGF. Prítomnosť rozšírených darcovských kritérií, podobne ako diagnóza smrti mozgu alebo manažment darcu jednotlivo nedosahovali štatisticky signifikantnú hladinu ovplyvnenia funkcie obličky po transplantácii, avšak v multivariantnej analýze pri kombinácii viacerých nezávislých premenných pri rozšírených darcovských kritériách sa na nástupe funkcie obličky signifikantne podieľal kratší CIT a vekový rozdieel medzi darcom a príjemcom. Na dosledovanie uvedených záverov v našich podmienkach sú potrebné ďalšie analýzy podobného typu aj medzi jednotlivými transplantačnými centrami