Československý transplantační kongres
 |
|
1. československý transplantační kongres 2. československý transplantační kongres |
Konferenční abstrakta 2008
Abstrakta posterů – sekce lékařů
BOLA STENÓZA RENÁLNEJ ARTÉRIE TRANSPLANTOVANEJ OBLIčKY PRÍčINOU PROTRAHOVANEJ HUMORÁLNEJ REJEKCIE? - KAZUISTIKA
1M. Chrastina, 1Z. Žilinská, 2I. Vulev, 2J. Maďarič, 3B. Rychlý, 4Z. Kizeková, 1J. Breza
1Urologická klinika s Centrom pre transplantácie obličiek, Bratislava, 2Oddelenie intervenčnej angiológie, NÚSCH, Bratislava, 3Cytopathos s.r.o., Bratislava, 4Detská fakultná nemocnica s poliklinikou, Bratislava
• Urologická klinika s centrom pre transplantácie obličiek, Bratislava, 83305
Stenóza renálnej artérie transplantovanej obličky je zriedkavá komplikácia, ktorá sa zvyčajne objavuje v neskoršom potransplantačnom období (spravidla 3 mesiace až 2 roky po transplantácii) a môže spôsobiť závažnú artériovú hypertenziu s objemovým preťažením, dysfunkciu štepu, rejekciu, event. stratu štepu.Klinicky sa ochorenie prejavuje zhoršením funkcie štepu, závažnou artériovou hypertenziou a retenciou tekutín s objemovým preťažením.
Prezentujeme prípad 58 ročnej pacientky po primárnej transplantácii obličky od mŕtveho darcu s primárnym nástupom funkcie štepu a jej náhlym zhoršením deväť dní po transplantácii. Pre opakované náhle zhoršenia funkcie štepu boli v priebehu dvoch mesiacov vykonané 3 biopsie s nálezom protrahovanej humorálnej rejekcie so zvyšujúcou sa intenzitou C4d depozitov v peritubulárnych kapilárach, antilymfocytové protilátky (PRA) opakovane 0%, historický cross match (CXM) negatívny. Pacientka bola liečená imunoglobulínmi, plazmaferézou a po treťom zhoršení rituximabom. Pacientku sme prepustili na 77. deň hospitalizácie so stabilizovanou funkciou štepu (s-kreat: 117 umol/l, klírens kreat. 0,7 ml/ s), s dennou diurézou cca 2500 ml podporovanou furosemidom v dennej dávke 250 mg, pretrvávajúcimi opuchmi dolných končatín. Tlak krvi bol dobre kontrolovaný 4-kombináciou antihypertenzív. O 20 dní sme pacientku rehospitalizovali pre ťažkú hyponatriémiu, dyspeptický syndróm. Po rehydratácii, korekcii natriémie a pri snahe znížiť dávku diuretika došlo k náhlej oligúrii sprevádzanej maloobehovým preťažením. V rámci diferenciálnej diagnostiky sme uvažovali aj o hemodynamickej príčine opätovného náhleho zhoršenia funkcie štepu, po vylúčení kardiálnej príčiny sme indikovali renangioMR s nálezom kritickej stenózy renálnej artérie transplantovanej obličky v mieste jej anastomózy.
Realizovali sme perkutánnu transluminálnu renoangioplastiku s okamžitým efektom – bezprostredne po výkone polyúria, rýchly pokles N-katabolitov v krvi, úprava funkcie štepu (s-kreat: 73 umol/l, klírens kreat.
1.25 ml/s), úplná regresia opuchov dolných končatín, zníženie potreby antihypertenzív (2-kombinácia pri prepustení z nemocnice).
S ohľadom na neobvyklý priebeh opakovaných humorálnych rejekcií diagnostikovaných na základe náhleho zhoršenia funkcie štepu a histologického nálezu, pri negatívnom historickom CXM a negatívnych PRA, zvažujeme ako príčinu lokálnej imunologickej aktivity ischémiu štepu v teréne nepoznanej stenózy renálnej artérie transplantovanej obličky.